rozpracovat

Czech

Etymology

    From roz- + pracovat.

    Pronunciation

    • IPA(key): [ˈrosprat͡sovat]

    Verb

    rozpracovat pf

    1. to begin to work
    2. to elaborate

    Conjugation

    Conjugation of rozpracovat
    infinitive rozpracovat, rozpracovati active adjective rozpracovavší


    verbal noun rozpracování passive adjective rozpracovaný
    present forms indicative imperative
    singular plural singular plural
    1st person rozpracuji,
    rozpracuju (coll.)
    rozpracujeme — rozpracujme
    2nd person rozpracuješ rozpracujete rozpracuj rozpracujte
    3rd person rozpracuje rozpracují,
    rozpracujou (coll.)
    — —

    The verb rozpracovat does not have present tense and the present forms are used to express future only.

    participles past participles passive participles
    singular plural singular plural
    masculine animate rozpracoval rozpracovali rozpracován rozpracováni
    masculine inanimate rozpracovaly rozpracovány
    feminine rozpracovala rozpracována
    neuter rozpracovalo rozpracovala rozpracováno rozpracována
    transgressives present past
    masculine singular — rozpracovav
    feminine + neuter singular — rozpracovavši
    plural — rozpracovavše

    Derived terms

    • rozpracovaný
    • rozpracování
    • rozpracovávající
    • rozpracovávat

    See also

    Further reading