Colareț
See also: colaret
Romanian
Etymology
From earlier Colareți (1569), plural of Colarete, from Colaru + -ete, from Serbo-Croatian kolar (“wheelwright”).
Pronunciation
Audio: (file)
Proper noun
Colareț m
From earlier Colareți (1569), plural of Colarete, from Colaru + -ete, from Serbo-Croatian kolar (“wheelwright”).
| Audio: | (file) |
Colareț m