springtouw

Dutch

Etymology

Compound of springen (“to jump”) +‎ touw (“rope”).

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈsprɪŋ.tɑu̯/
  • Audio:(file)
  • Hyphenation: spring‧touw

Noun

springtouw n (plural springtouwen, diminutive springtouwtje n)

  1. a skipping rope
  • touwtjespringen