samovolný

Czech

Etymology

    From samo- + volný.

    Pronunciation

    • IPA(key): [ˈsamovolniː]

    Adjective

    samovolný

    1. spontaneous
      Synonym: spontánní

    Declension

    Declension of samovolný (hard)
    singular
    masculine feminine neuter
    animate inanimate
    nominative samovolný samovolná samovolné
    genitive samovolného samovolné samovolného
    dative samovolnému samovolné samovolnému
    accusative samovolného samovolný samovolnou samovolné
    locative samovolném samovolné samovolném
    instrumental samovolným samovolnou samovolným
    plural
    masculine feminine neuter
    animate inanimate
    nominative samovolní samovolné samovolná
    genitive samovolných
    dative samovolným
    accusative samovolné samovolná
    locative samovolných
    instrumental samovolnými, samovolnýma1

    1This form is used when describing dual nouns, e.g. očima, rukama.

    Derived terms

    Further reading