samopomocowy

Polish

Etymology

    From samopomoc + -owy.

    Pronunciation

    • IPA(key): /sa.mɔ.pɔ.mɔˈt͡sɔ.vɘ/
    • Rhymes: -ɔvɘ
    • Syllabification: sa‧mo‧po‧mo‧co‧wy

    Adjective

    samopomocowy (not comparable, no derived adverb)

    1. (relational) self-help

    Declension

    Declension of samopomocowy (hard)
    singular plural
    masculine animate masculine inanimate feminine neuter virile (= masculine personal) non-virile
    nominative/vocative samopomocowy samopomocowa samopomocowe samopomocowi samopomocowe
    genitive samopomocowego samopomocowej samopomocowego samopomocowych
    dative samopomocowemu samopomocowej samopomocowemu samopomocowym
    accusative samopomocowego samopomocowy samopomocową samopomocowe samopomocowych samopomocowe
    instrumental samopomocowym samopomocową samopomocowym samopomocowymi
    locative samopomocowym samopomocowej samopomocowym samopomocowych

    Further reading