rjuti

Slovene

Etymology

From Proto-Slavic *řuti.

Pronunciation

  • IPA(key): /ərjùːti/

Verb

rjúti impf

  1. to roar

Conjugation

Sonorant + -ti -(j)em or vowel + -ti -jem (AP c)
infinitive rjúti
1st singular rjóvem, rjújem
infinitive rjúti rjut
supine —
verbal noun rjútje
participle converb
present rjovȅč —
past rjȗt —
l-participle masculine feminine neuter
singular rjȗł rjúla rjȗlo
dual rjȗla rjȗli rjȗli
plural rjȗli rjȗle rjȗla
present imperative
1st singular rjóvem, rjújem —
2nd singular rjóveš, rjúješ rjóvi, rjūj
3rd singular rjóve, rjúje —
1st dual rjóveva, rjújeva rjóviva, rjovȋva, rjȗjva
2nd dual rjóveta, rjújeta rjóvita, rjovȋta, rjȗjta
3rd dual rjóveta, rjújeta —
1st plural rjóvemo, rjújemo rjóvimo, rjovȋmo, rjȗjmo
2nd plural rjóvete, rjújete rjóvite, rjovȋte, rjȗjte
3rd plural rjóvejo, rjújejo —

[[Category:Slovene verbs in vowel + -ti -jem (AP c)|RJUTI]]

Derived terms

  • zarjúti