kľud

See also: klud

Old Czech

Etymology

    Inherited from Proto-Slavic *kľudъ (“tidiness, order”).[1] (This etymology is missing or incomplete. Please add to it, or discuss it at the Etymology scriptorium.)

    Pronunciation

    • IPA(key): (13th CE) /ˈklud/
    • IPA(key): (15th CE) /ˈklit/

    Noun

    kľud m inan

    1. rest
    2. calm

    Declension

    Descendants

    • Czech: klid
    • → Slovak: kľud

    References

    1. ^ Rejzek, Jiří (2001), “kľud”, in Český etymologický slovník [Czech Etymological Dictionary] (in Czech), 1st edition, Voznice: LEDA, →ISBN

    Slovak

    Etymology

      Borrowed from Old Czech kľud.

      Pronunciation

      • IPA(key): /kʎut/, (high register) [ˈkʎut], (common) [ˈklut]
      • Rhymes: -ut

      Noun

      kľud m inan

      1. (proscribed) rest
        Synonym: (standard) pokoj
      2. (proscribed) calm, peace
        Synonym: (standard) pokoj

      Declension

      Declension of kľud
      (pattern dub)
      singularplural
      nominativekľudkľudy
      genitivekľudukľudov
      dativekľudukľudom
      accusativekľudkľudy
      locativekľudekľudoch
      instrumentalkľudomkľudmi

      Derived terms

      • kľudne
      • kľudný

      Further reading

      • “kľud”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026