beadurinc

Old English

Etymology

From beadu (“battle”) +‎ rinċ (“man”).

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈbæ͜ɑ.duˌrint͡ʃ/

Noun

beadurinċ m (nominative plural beadurincas)

  1. warrior
    Synonyms: see Thesaurus:cempa

Declension

Strong a-stem: