Marmor

See also: marmor

German

Etymology

Borrowed from Latin marmor, from Ancient Greek μάρμαρος (mármaros, “marble, crystalline rock”). Doublet of Murmel.

Pronunciation

  • IPA(key): /ˈmaʁmoːɐ̯/
  • Audio (Germany (Berlin)):(file)

Noun

Marmor m (strong, genitive Marmors, plural Marmore)

  1. (geology) marble

Declension

Declension of Marmor [masculine, strong]
singular plural
indef. def. noun def. noun
nominative ein der Marmor die Marmore
genitive eines des Marmors der Marmore
dative einem dem Marmor den Marmoren
accusative einen den Marmor die Marmore

Derived terms

Further reading

  • “Marmor” in Duden online
  • “Marmor”, in Digitales Wörterbuch der deutschen Sprache‎[1] (in German)

Slovak

Pronunciation

  • IPA(key): /marmɔr/, [ˈmarmɔr]
  • Rhymes: -armɔr
  • Hyphenation: Mar‧mor

Proper noun

Marmor m pers

  1. a male surname

Declension

Declension of Marmor
(pattern chlap)
singularplural 1plural 2
nominativeMarmorMarmoroviaMarmorovci
genitiveMarmoraMarmorovMarmorovcov
dativeMarmoroviMarmoromMarmorovcom
accusativeMarmoraMarmorovMarmorovcov
locativeMarmoroviMarmorochMarmorovcoch
instrumentalMarmoromMarmormiMarmorovcami

Further reading

  • “Marmor”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2003–2026