Hohlkopf
German
Etymology
Pronunciation
Noun
Hohlkopf m (strong, genitive Hohlkopfes or Hohlkopfs, plural Hohlköpfe, feminine (rare) Hohlköpfin)
Declension
| singular | plural | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| indef. | def. | noun | def. | noun | |
| nominative | ein | der | Hohlkopf | die | Hohlköpfe |
| genitive | eines | des | Hohlkopfes, Hohlkopfs | der | Hohlköpfe |
| dative | einem | dem | Hohlkopf, Hohlkopfe1 | den | Hohlköpfen |
| accusative | einen | den | Hohlkopf | die | Hohlköpfe |
1Now rare, see notes.